TY  - BOOK
AU  - Hviezdoslav,Pavol Országh
AU  - Brož,Róbert
TI  - Žalmy a hymny
T2  - Klub čitateľov Tranoscia
SN  - 8071401013 (viaz.)
PY  - 1996///
CY  - Liptovský Mikuláš
PB  - Tranoscius
KW  - Hviezdoslav, Pavol Országh (slovenský básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu. * 2.2.1849 Vyšný Kubín, Slovensko - 8.11.1921 Dolný Kubín, Slovensko)
KW  - Metod - Svätý Metod (grécky mních, spisovateľ, prekladateľ, právnik, prvý arcibiskup na území Slovenska, pápežský legát, misionár a svätec. Slovanský vierozvestca a učiteľ. * okolo 815, Solún, Byzantská ríša - 06.04. 885 Veľká Morava, Česko)
KW  - Konštantín Filozof - sv. Cyril, tesne pred smrťou asi prijal rehoľné meno Cyril (byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metod. * 827  Solún, Grécko - 14.02.869 Rím, Taliansko) 
KW  - DETVA
KW  - básne autorské
KW  - hymny
KW  - balady
KW  - lyrické básne
KW  - poézia
KW  - slovenská literatúra - texty
N1  - Výber z obsahu: Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metodeja. Žalm žaloby. Prosba. Hviezdnaté nebo. Hymn jarný. Žalm života
N2  - Žalm 98: "Spievajte Hospodinu pieseň novúů"; Zazvuč, varyto moje, ó, splesaj zbožným naladením; čo v strunách rozkošného chováš, zlúč v chorál veleby; ako škovrán cez svitania hmly zárivý na prestol; ó, vznes orličím krídlom i ty žalm slávy nad oblač!; Kde východ rodí sa tajmo z vetvíc vysokej polnoci; prv skvetom ľalie, v okamžení však i skvúcim ovocím; kde dňa vyviera studeň zo skalísk temnej budúcnosti; by údolím tieňa roztiekla sa opäť ligotným potokom; skiaď svetlo vyletáva kŕdľom holubíc bez počtu; každá v ružovom zobáčku nesúc ratolesť víťazstva; kde perlia sa kropaje rosy na čelách anjelských; by, akonáhle pokynie Jeho dych, s žehnaťbou spŕchali; kde farbený býva rumenec a tkatá osnova života; skiaď dúha na mraky, zeleň driekom zeme býva prevesená; kde všetkého zárod i národ, vzniku i trvania tajomstvo; kde zákon vševládny dlie, milosť plaje nad zákonom; kam smeruje peruť vďaky, neresť slzavé túži, bolesť privoláva; kam pokazujú vrcholy hôr, človeka temeno; kam nesú sa duše dobrých, dym kvetín vonný, sfér hudba nebeských; vlna podskakuje morská, roj hviezd sa ubiera; ta, ó, ta vyleť, duchu môj, i ty, stačia-li perute; neoslepí-li ťa jas, hlas tvoj neumrie-li; ta vznes sa, duchu môj, povyšiň sa k pocte zapálený; čo svieca oltára, pochodeň čo slávnostná; a podnož kde trónu, na ňomž veliký kraľuje Hospodin; tam obeť zažni srdca, pokory zlož poklonu!; Ty ale, Duchu svätý, duchu, ktorý na Horeba; kre skvitols+ vatry ružou a ohňostĺpom kráčal si na púšti; ktorý Izaiáša zrak zostrils+ videním prorockým; že prezrel závoj časov, noc vyrkol zhuby, deň stvrdil spasenia; ktorý obživoval si nadšenia prúdom pieseň Dávidovu; že niesla sa oblohou jak svitu papršlek; ktorý nad Jordánom zastals+ v letku, jatý zaľúbením; a znamením triumfu sa skrížil nad cestou k Damasku; ktorý v deň päťdesiaty z neba privanuls+ švihom povíchrice; a v chrám osvetlil si dom, v túžbach kde sedeli; Ty, ó, duchu plamenný, prosím, ráč vzhliadnuť i na mňa; nech srdce preborí všednosť, myseľ vzplá vysoko; abych, včuľ krehká byľ, zmocnel horlivý pre výkon; znal, čo kážeš, vymluviť zdarné k chvále Najvyššieho!; - Lež vstaň, národe môj, i ty, zodviž sa z nízkych, kamenných sedadiel; vstaň, rušajme z tmy dolín všetci veselé na hory!; Oblečte rúcha sviatočné, k obetiam jak zástup valil sa praotcov; pod prápormi viery hrňte sa púťami; ktorí umelí ste v slove slávy: poďte, kazatelia; tam z výšin rozostrite reč v zápale cez obzor; ktorí zmysly zdravé zachovali ste, srdce bez úhony; ste pravdy vyznavačmi, zrady nevedomí; i odetí ste brnením rázu, čo skala pevní vôľou, udatní v nesnádzach; zdvihnite truhlu úmluvy a v húfoch stúpajte; ktorým známa je prelesť súzvuku, dar daný piesne z ríše nebeštianstva; osnujte hudbu k pochodu, narazte nový spev; ktorí obraciate hrudu zemskú dobrej vždy plní nádeje; ozdobiac styk k podpore staroby, povzdych svoj pripojte; družina chalúp, pospeš, ty pod chvojkou studu, ty v čistoty veniečkoch; nech horí obličaj váš stešený jak stužka červcová; vy, čo pasiete stáda, jak zasvitne deň, až kým nezašiel počerné za hole; vy fujaru prineste zas i dúčeľ gajdice; pôjmite, matky bedlivé, v ruch ten sviatku vnímavú i detvu; nech utkvie jej do konca v pamäti, čo hnulo národom; poďte všetci ku Tatre, ona Sionom dnes, kameňom uholným; množstvo oltárov tam vznešených k vatrám pohotove; kliesnite lesy vôkol, vrhajte v plameň i s vonnou živicou; nech sála jazykami bez počtu po nebies baldachýn; a jak unáša sa plam, oslavou za ním skríknite zakaždým; zaspievajme znova a znova horlením chrámovým!; Zasluhuje toho Hospodin, Boh náš, v miere zvrchovanej; bár slncom, národe, vzplaješ, iskra len povďaky; Však pred tisíckou rokov, keď ešte blúdivé mrákoty; zrak clonili ľudstvu, ďas králil pohanský; keď ako ľúta zver vôkol národ s národom ruval sa o lúpež; hord zbesilých hajná krv zbitých lokali; keď i znamenie spásy sväté žreci ziskožraví; v bič spletali rabstva, skúvali v okovy
ER  -