TY  - BOOK
AU  - Rúfus,Milan
AU  - Kompánek,Vladimír
AU  - Gális,Jozef
AU  - Podracká,Dana
TI  - Vážka: Básne domova a domov básní
T2  - Knižnica Literárneho týždenníka
SN  - 8080610118 (viaz.)
PY  - 1998///
CY  - Bratislava
PB  - Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
KW  - Rúfus, Milan (slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista, 10.12.1928 Závažná Poruba - 11.01.2009 Bratislava)
KW  - Kompánek, Vladimír (slovenský sochár a maliar. Tvorbou sa zaraďuje do Skupiny Mikuláša Galandu, ktorú pomáhal zakladať. Blízky priateľ Dominika Tatarku. Nar. 28.10.1927 Rajec, Slovensko - 20.01.2011 Bratislava, Slovensko)
KW  - DETVA
KW  - básne autorské
KW  - spoločenské básne
KW  - lyrické básne
KW  - poézia
KW  - slovenská literatúra - texty
N1  - Výber z obsahu: Čo je domov. Traja chlapci pri kolíske. Prvý jarný dážď. Ako sa končí rozprávka. Absolútna báseň. Málo i dosť. Ona. Len tak. Muž so stigmou
N2  - Rúfusova poézia zbierok Neskorý autoportrét (1992), Čítanie z údelu (1996), Vážka (1998) a rozsahom najmenšej zbierky Malá nočná hudba (1998), ktorú tvorí iba dvanásť básní, je motivicky rôznorodá; výnimkou sú "básne domova" v prvom cykle Vážky. V knihách je významný rozmer životnej úvahy, ktorý bol výrazne prítomný už v autorovej zbierke Prísny chlieb (1987). V básnikovej tvorbe sa k slovu dostávajú aj veci celkom osobné. V popredí sú motívy ľudského rodu, domova, jesene ľudského života, smrti a poézie. Jednotlivé motívy nadobúdajú úvahové dimenzie, máme tu do činenia s básňou ako reflexiou, myslením. Starnutie básnik chápe ako zostupovanie k podstate a takto chápe aj poéziu písanú v neskoršom veku. Autorova tvorba vždy mierila k podstate, ale v novom období toto zostupovanie nadobúda novú vyhranenosť i nové významy. Medzi veršami o situácii starnúceho lyrického subjektu čítame takéto neľútostné verše; "Čakanka ešte, akože inak, čaká, / Tak ako v čase detstva. Ibaže / sama už nevie, na čo" (Také dn; i, Neskorý autoportrét). Zostupovanie k podstate ako vystupňované nemilosrdné obnažovanie pravdy sa však v Rúfusovej poézii deväťdesiatych rokov nepremieta iba v reflektovaní životnej jesene, ale - a to ešte vo väčšej miere - v reflektovaní človeka a sveta a domova. Najmä z tohto dôvodu básnikova poézia, hoci má rozličné polohy, zvyčajne nie je rozradostňujúcim čítaním. V bilančných charakteristikách pred nami Rúfus vystupuje ako básnik ľudského trápenia, bolesti
ER  -