Nox et solitudo: Verše
Ivan Krasko ; Viera Bosáková, Stanislav Šmatlák, Ľubomír Longauer, Viera Bosáková
- 2. vyd.
- Bratislava Tatran 1985
- 91 s. Fot. 17,5 cm
- Čítanie študujúcej mládeže zv.168 .
Výber z obsahu: Nox et solitudo. Verše. Edičná poznámka.
Ivan Krasko, jeden z najpokrokovejších autorov slovenskej literátnej Moderny, predstavuje svoju najznámejšiu básnickú zbierku Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, pričom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu.
(viaz.)
Krasko, Ivan, vlastným menom Ján Botto, iné pseudonymy Bohdana J. Potokinová, Janko Cigáň (slovenský básnik, prozaik, odborný spisovateľ, historik, vedúca osobnosť generácie básnickej moderny, prekladateľ. * 12.07.1876 Lukovištia, Slovensko - 03.03.1958 Bratislava, Slovensko) Šmatlák, Stanislav (slovenský literárny historik, teoretik a kritik. Autor základných diel o dejinách slovenskej literatúry a literárnych monografií, 28.11.1925 Oslany - 5.8.2008 Bratislava) Longauer, Ľubomír (slovenský maliar, grafik, vysokoškolský pedagóg, 02.06.1948 Banská Bystrica -)
básne autorské spoločenské básne symbolistické básne meditatívne básne reflexivne básne lyricko-epické básne poézia slovenská literatúra - texty