Borovička, Václav Pavel: 1920-2004 <br/><br/>
Procesy, ktoré vzrušili svet  (Procesy, které vzrušily svět) 
Václav Pavel Borovička ; Anna Šufliarska, Jozef Michaláč 
 - 1. vyd. 
 - Bratislava  Obzor  1991 
 - 499 s.  20 cm 
 - Periskop .
<br/><br/> Obsah: Proces s neobyčajnou dievčinou (Jana z Arku). Proces s toskánskym učencom (Galileo Galilei). Proces s diablovými milenkami (Čarodejnice zo Salemu). Proces s nevinným kapitánom (Alfred Dreyfus). Proces s výstredným spisovateľom (Oscar Wilde). Proces nevraživosti a omylov (Sacco a Vanzetti). Proces o stvorení človeka (John Thomas Scopes). Proces s Hitlerovým jasnovidcom (Herman Steinschneider nazývaný Erik Jan Hanussen). Proces na objednávku (Marinus van der Lubbe, Jurij Dimitrov a ďalší). Proces s otcom atómovej bomby (Robert Jacob Oppenheimer). Autorovo priznanie. Literatúra. 
<br/><br/> Výber desiatich slávnych súdnych prípadov od najstarších čias až po nedávnu minulosť. 
<br/><br/><label>ISBN: </label>8021501308 (brož.) 
<br/><br/><label>Subjects--Personal Names: </label><br/>Borovička, Václav Pavel, pseudonymy: Pavel Valeš, Václav Bor (český spisovateľ, literárnej fantastiky a science fiction. Autor literatúry faktu z oblasti kriminalistiky. Pracoval aj ako filmový a televízny scenárista. Vyštudoval ekonómiu a žurnalistiku. * 08.09.1920 Bratislava, Slovensko - 15.06.2004 Praha, Česko)<br/>Jana z Arku, alebo Johanka z Arku (zvaná Panna orleánska, bola francúzska hrdinka a bojovníčka proti Angličanom v storočnej vojne (1337 - 1453). * 06.01.1412 Domrémy-la-Pucelle, Francúzsko - 30.05.1431 Rouen, Francúzsko)<br/>Galilei, Galileo (talianský filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy, je mu pripisované autorstvo výroku Eppur si muove! A predsa sa točí! (Zem sa krúti okolo svojej osi), 15.2.1564 Pisa - 8.1.1642 Arcetri)<br/>Dreyfus, Alfred (bol kapitán francúzskej armády, ktorý bol v roku 1894 krivo obvinený a odsúdený vojenským súdom za vlastizradu a vojenskú špionáž v procese, ktorý neskôr vstúpil do dejín ako Dreyfusova aféra. * 09.10.1859 Alsasko, Francúzsko - 12.07.1935 Paríž, Francúzsko)<br/>Wilde, Oscar, celým menom Oscar Fingal O'Flahertie Wills Wilde (írsky dramatik, prozaik a básnik, je autorom obrovského množstva aforizmov, 16.10.1854 Dublin, Írsko - 30.11.1900 Paríž, Francúzsko)<br/>Sacco, Ferdinando Nicola (taliansky obžalovaný anarchista z pokusu o lúpežné prepadnutie, samotného lúpežného prepadnutia a dvojnásobnej vraždy. * 22.04.1891 Taliansko - 23.08.1927 Taliansko)<br/>Vanzetti, Bartolomeo (taliansky obžalovaný anarchista z pokusu o lúpežné prepadnutie, samotného lúpežného prepadnutia a dvojnásobnej vraždy. * 11.06.1888 Taliansko - 23.08.1927 Taliansko)<br/>Scopes, John Thomas, vlastným menom John Thomas Puškohľady (bol učiteľom v Daytone, Tennessee , ktorý bol obvinený z 05.5.1925 za porušenie Tennessee 's zákon Butler , ktorá zakazovala výučbu evolúcie v Tennessee školách . Bol súdený v prípade známej ako Scopes Trial. * 03.08.1900 Spojené štáty americké - 21.10.1970 Spojené štáta americké)<br/>Steinschneider, Herman, nazývaný Erik Jan Hanussen. Hoci Hanussen vyhlasoval, že je dánsky šľachtic, bol v skutočnosti moravský Žid, narodený ako Hermann Steinschneider (bol rakúsky židovský publicista a jasnovidec umelec. Uznávaný vo svojom živote ako hypnotizér, Mentalist, okultista a astrológ. * 02.06.1889 Viedeň - 25.03.1933 Berlín)<br/>Lubbe, Marinus van der (bol holandský komunista odsúdený a popravený za, založenie požiaru na nemecký Reichstag stavbe dňa 27. februára 1933 o udalosti známej ako Reichstag oheň. * 13.01.1909 Holandsko - 10.01.1934 Holandsko)<br/>Dimitrov, Juraj, vlastným menom Georgi Dimitrov Mikhaylov,  tiež známy ako Georgi Michajlovič Dimitrov (bol bulharský komunistický politik. On bol prvý komunistický vodca Bulharska, 1946-1949. Bol teoretik kapitalizmu. Existuje päť miest pomenovaných po Georgi Dimitrov vo svete v Bulharsku, Rusku, Srbsku, na Ukrajine a Arménsku. * 18.06.1882 v Kovachevtsi v dnešnom Pernik provincie, Bulharsko - 02.07.1949 v Barvikha sanatóriu blízkosti Moskvy, Rusko) <br/>Oppenheimer, Robert Jacob, vl.m. Julius Robert Oppenheimer (bol americký teoretický fyzik a profesor fyziky na University of California, Berkeley. On je medzi osobami, ktoré sa často nazývajú "otec atómovej bomby" pre ich úlohu v projekte Manhattan, do druhej svetovej vojny projekt, ktorý vyvinul prvú nukleárnu zbraň. Prvá atómová bomba bola odpálená 16. júla 1945 v teste Trinity v Novom Mexiku; Oppenheimer poznamenal neskôr priniesla na myseľ slová z Bhagavad Gita: "Teraz som sa stal Smrť, ničiteľ svetov". * 22.04.1904 New York City, Spojené štáty americké - 18.02.1967 Princeton, New Jersey, Spojené štáta americké)
<br/><br/><label>Subjects--Topical Terms: </label><br/>spoločenské vedy<br/>právo<br/>procesy súdne<br/>súdnictvo<br/>osobnosti svetové<br/>aféry politické<br/>Watergate<br/>r. 1972-1974<br/>kriminálne príbehy<br/>čarodejnice<br/>atómová bomba<br/>nukleárne zbrane<br/>próza<br/>česká literatúra - texty
<br/><br/><label>Universal Decimal Class. No.: </label>821.162.3-32-992 347.91/.95"1972/1974" 343.919 343.13(100)