000			04435nam a2200493 a 4500
850			_ckniznica1@kcdetva.sk
008			080701s1969||||xo slo d
100	1		_4aut _aDedijer, Vladimír: 1914-1990
250			_a1. vyd.
041			_aslo
044			_axo _cSK
992			_aA
700	1		_aČierna, Elena _4trl
700	1		_aSirácky, Ján: 1925-1998 _4trl
300			_a659 s. _c21 cm
020			_a(viaz.)
260			_bEpocha _aBratislava _c1969
245	1	0	_aSarajevo 1914 _b(Sarajevo 1914)
700	1		_aMráz, Ján: 1935- _4bkd
700	1		_aKnezlová, Irma _4lso
080			_a821.163.41-32
982			_aOLDO
080			_a94(497.11)"1914"
600			_aDedijer, Vladimír, celým menom Vladimir-Government Dedijer (bol akademický historik, publicista, novinár a účastník v boji National Liberation. Prednášal históriu politických vied a filozofiu práva na univerzitách v Británii, USA a v Škandinávii. Svetovej verejnosti je známy aj ako člen Russelovho tribunálu. * 04.02.1914 Belehrad, Srbsko - 30.11.1990 Boston, USA)
520			_aDejiny Balkánu na začiatku XX. storočia. Dňa 28. júna 1914 spáchal v Sarajeve srbský anarchista a člen srbskej organizácie Čierna ruka Gavrilo Princip atentát na Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu. Atentát sa pokladá za jednu z historických udalostí, ktoré viedli k 1. svetovej vojne.
650	0	7	_adejiny chorvatské
650	0	7	_aSarajevo 1914
650	0	7	_asarajevský atentát
650	0	7	_ar. 1914
650	0	7	_aatentáty politické
650	0	7	_aHabsburgovci (dynastia nemecká)
650	0	7	_aRakúsko-Uhorsko
650	0	7	_adejiny európske
651		7	_aBosna a Hercegovina
650	0	7	_aBosna a Hercegovina
500			_aObsah: Zodpovednosť za sarajevský atentát a pohnútky k nemu. Rodina Principovcov z Grahovho Poľa. Vstup Bosny a Hercegoviny na medzinárodnú arénu. Hasburgovia a južní Slovania. Arciknieža František Ferdinand a jeho početní nepriatelia. Arciknieža František Ferdinand a otázka reorganizácie monarchie. Arciknieža František Ferdinand, človek mieru alebo vojny. Rozmach tyranovraždy v Rakúsko-Uhorsku. Odvekí vzbúrenci z Bosny. Kosovská pomsta. Mladobosniaci v akcii. Sprisahanci zjednocujú svoje úsilie. Šťastie Gavrila Principa. Súd. Koniec Gavrila Principa a jeho spoločníkov. Srbsko a Sarajevo. Viedeň a Sarajevo. Plukovník Apis a Nemecko. Ochranka, boľševici, slobodomurári a sarajevské sprisahanie. Záver. Doslov. Poznámky. Bibliografia. Menný register.
700	1		_aFrantišek Ferdinand d'Este: 1863-1914 _4oth
650	0	7	_aEurópa
651		7	_aEurópa
520			_aFrantišek Ferdinand d'Este - Narodil sa ako člen lotrinskej vetvy habsburskej dynastie. Vo veku 12 rokov prijal dedičstvo po rakúskom arcivojvodovi Františkovi V. d'Este, po ktorom prevzal aj meno vojvoda z Modeny a Este.
520			_a1. júla 1900 sa oženil s grófkou Žofiou Chotkovou. Keďže nepatrila k najvyššej rakúskej šľachte, alebo k niektorej z panujúcich kráľovských dynastií, cisár František Jozef I. vyhlásil manželstvo za morganatické a František Ferdinand sa pre manželku a ich deti musel zriecť nárokov na ůpráva, pocty, tituly, erby, výhody atd., ktoré prináležia rovnorodým manželkám a deťom pochádzajúcim z rovnorodých manželstiev pánov arcivojvodov. František Ferdinand sa musel neodvolateľne zaviazať, že sa vzdáva pre svoju manželku, ich deti a ďalších potomkov aj nárokov na trón v kráľovstvách a územiach zastúpených v Ríšskej rade.
600			_aSirácky, Ján (slovenský historik, novinár, spisovateľ, prekladateľ. Venoval sa slovenskému vysťahovalectvu do Maďarska, Juhoslávie, Rumunska a česko-slovensko--juhoslovanským vzťahom. * 29.05.1925 v Báčskom Petrovci, v Juhoslávii, dnes Srbsko - 28.10.1998 Bratislava, Slovensko)
600			_aFrantišek Ferdinand d'Este, celým menom František Ferdinand Karol Ľudovít Jozef Mária d'Este (bol arcivojvoda a korunný princ Rakúska, Uhorska a Česka, od roku 1896 dezignovaný následník trónu Rakúska-Uhorska. Bol synovcom cisára Františka Jozefa I., ktorý už desaťročia vládol rakúskej a rakúsko-uhorskej monarchii. * 18.12.1863 Graz, Rakúske cisárstvo, teraz Rakúsko - 28.06.1914 Sarajevo, Rakúsko-Uhorsko, teraz Bosna a Hercegovina)
999			_c295 _d295