000			06712nam a2200721 a 4500
008			000519s1974||||xo 0 slo c
040			_aSNK _bslo _cSNK _eAACR2
100	1		_aTranquillus, Cajus Suetonius: okolo 70-po 130 _4aut
245	1	0	_aŽivotopisy rímskych cisárov _b(De vita Caesarum)
260			_aBratislava _bTatran _c1974
300			_a395 s. _c21 cm
850			_ckniznica1@kcdetva.sk
490			_aSvetoví klasici _vzv.207
250			_a2. vyd.
020			_a(viaz.)
041			_aslo
044			_axo _cSK
700	1		_aŠimovičová, Etela _4trl
700	1		_aLebiš, Ján: 1931-1996 _4ill
700	1		_aDolinská, Dagmar _4bkd
500			_aPoznámky.
080			_a821.124-94
080			_a94(37)
080			_a321(450.621)
080			_a929
982			_aKLDO
992			_aA
650	0	7	_abiografie
650	0	7	_aživotopisy
650	0	7	_acisári rímski
650	0	7	_aosobnosti historické
650	0	7	_astaroveký Rím
600			_aTranquillus, Cajus Suetonius, známy tiež ako Suetonius (rímsky historik a životopisec pôsobiaci za vlády cisárov Trajána a Hadriána. * okolo 70 ľ ć po 130)
600			_aLebiš, Ján (slovenský grafik, ilustrátor a vysokoškolský pedagóg. * 01.06.1931 Moravský Krumlov, Česko - 09.10.1996 Bratislava, Slovensko)
650	0	7	_apróza
520			_aŽivotopisy rímskych cisárov je ďalším z pripravovaných titulov antickej knižnice VSSS. Ide o dodnes svieže dielo, ktoré kombinuje historiografický prístup s biografickým. Suetonius zachytáva osudy dvanástich cisárov od Caeasara po Domitiána. Na rozdiel od "veľkej" historiografie, sa nepridržiava ani chronologického rámca, ani sa nesústreďuje na analýzu jedinej témy, ale vytvára čosi v rámci dobovej historiografie nové - históriu, v ktorej chronologickým rámcom nie úradné obdobie konzulov ako doposiaľ, ale vláda jedného panovníka, a v centre záujmu nie je popis udalosti, ale osoba, a to osoba pre cisárske obdobie najpríznačnejšia, sám cisár, ktorý riadi celý štát. Stojíme teda pri základoch žánru biografie s jej prednosťami i nedostatkami. Suetonius je v porovnaní s Tacitom (ktorý tiež zobrazil Nera i Domitiana) väčšmi sústredený. Keďže zo zachyteného obdobia zakúsil na vlastnej koži len krátku poslednú časť za vlády Domitiána, pomerne nekriticky preberá historky, anekdoty a chýry o jednotl
520			_aivých osobách, ktorým tak pridáva výrazné črty. Jeho populárny prístup púta pozornosť po stáročia. Väčšinu rímskych cisárov vnímame práve jeho očami, pretože Suetonius sa stal zdrojom inšpirácie množstva umeleckých diel.
600			_aCaesar, Gaius Julius (bol významný rímsky vojvodca a politik žijúci počas Neskorej rímskej republiky, autor niekoľkých literárnych diel, ktorý hral významnú úlohu v prechode rímskeho štátu od republiky k cisárstvu. * 13.07.100 pred Kr., Rím - 15.03.44 pred Kr., Rím)
700	1		_aCaesar, Gaius Julius: 100 pred n.l.- 44 pred n.l. _4oth
700	1		_aAugustus: 63-14 pred Kr. _4oth
600			_aAugustus, vl. menom Gaius Iulius Caesar Octavius, ako cisár Imp. Caesar Augustus (bol prvý rímsky cisár, vládol od roku 27 pred Kr. * 23.09.63 pred Kr. - 19.08.14 pred Kr. )
700	1		_aTiberius: 42-37 pred Kr. _4oth
600			_aTiberius, celým menom Tiberius Claudius Nero Caesar Augustus (bol v rokoch 14 ľ 37 druhým cisárom Rímskej ríše, nevlastný syn cisára Augusta. Bol členom juliánsko-klaudiovskej dynastie. *42 pred Kr. ľ 37 pred Kr.)
700	1		_aCaligula: 12-41 _4oth
600			_aCaligula, celým menom Gaius Caesar Caligula alebo Gauis Caesar Augustus Germanicus (bol od marca 37 do 24. januára 41 cisárom Rímskej ríše z júliovsko-klaudiovskej dynastie. bol od marca 37 do 24. januára 41 cisárom Rímskej ríše z júliovsko-klaudiovskej dynastie. *31.08.12 ľ 41)
700	1		_aNero, Claudius Caesar: 37-68 _4oth
600			_aNero, celým menom Claudius Caesar Nero (bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie. * 15.12.37 - 9.06.68)
700	1		_aGalba: 3 pred Kr.-69 _4oth
600			_aGalba, celým menom Servius Sulpicius Galba (bol rímsky cisár od 8. júna 68 do 15. januára 69. (* 24.12.3 pred - 15.01.69)
600			_aOtho, celým menom Marcus Salvius Otho (bol rímsky cisár od 15. januára do 16. apríla roku 69, druhým cisárom v Roku štyroch cisárov. * 25.04.32 - 16.04.69)
700	1		_aOtho: 32-69 _4oth
700	1		_aVitellius: 15-69 _4oth
600			_aVitellius, celým menom Aulus Vitellius Germanicus Augustus (bol rímsky cisár osem mesiacov, od 16. apríla do 22. decembra 69. Vitellius bol uznávaný cisár po rýchlom slede za sebou predchádzajúce cisárovi Galba a otho , v roku občianskej vojny známe ako rok štyroch cisárov. * 24.08.15. - 22.12.69)
700	1		_aVespasianus: 9-79 _4oth
600			_aVespasianus, celým menom Titus Flavius Vespasianus (bol rímsky cisár od roku 69 až do svojej smrti . Stal sa zakladateľom Flaviovský dynastie , ktorá vládla rímskej ríši od okamihu jeho nástupu na trón až do roku 96 . Po jeho smrti prevzal moc v štáte jeho syn Titus a po ňom Vespasiánov druhorodený syn Domitianus . * 17.11.9 Falacrinae - 23.06.79 Aqua Cutiliae)
700	1		_aTitus: 39-81 _4oth
600			_aTitus, celým menom Titus Flavius Vespasianus (bol rímsky cisár z Fláviovskej dynastie, ktorý vládol v rokoch 79 ľ 81. * 30.12.39 Rím - 13.09.81 Aquae Cutiliae)
700	1		_aDomitianus: 51-96 _4oth
600			_aDomitianus, celým menom Titus Flavius Domitianus (bol rímsky cisár z Flaviovský dynastie ( 69 - 96 ) panujúcej od 14. septembra 81 [2] do 18. septembra 96 . Bol mladším synom cisára Vespaziána a súčasne posledným flaviovským vladárom. K moci sa dostal po smrti svojho brata Tita , ktorý bol postihnutý ťažkou chorobou. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí boli priamo ukážkovými vzory panovníkov, sa Domitianus stal vzorom tyrana na tróne. Za jeho vlády došlo k novým sporom so senátom ak jeho krutému prenasledovaniu. Domitianus zaviedol sieť platených udavač, mrhalo štátnymi prostriedkami. Uplatňovaním zákona o urážke majestátu prekonal dokonca aj cisára Nerona a čakal ho aj podobný osud. V septembri roku 96 bol svojimi odporcami (v čele s vlastnou manželkou Domitií ) zavraždený. * 24.10.51 Rím - 18.09.96 Rím)
651		7	_aRím - staroveký (Taliansko)
650	0	7	_alatinská literatúra - texty
650	0	7	_aRím - staroveký (Taliansko)
999			_c2986 _d2986