Giono, Jean: 1895-1970
Spev Sveta - 1. vyd. - Bratislava Slovenský spisovateľ 1968 - 240 s. 20,5 cm - Spoločnosť priateľov krásnych kníh .
Od prvých stránok nás Giono vtiahne do svojho nezvyčajného sveta, dá nám pocítiť pulzujúci život prírody. Príroda - rieka a hora - to sú živitelia, spojenci, inšpirátori i komentátori konania autorových hrdinov. Pravda je tu zápletka, vybudovaná silným epicko-dramatickým citom, v ničom nezostávajúca za antickou tragédiou: mocné vášne, zmietajúce hrdinami, vyústia do krvavej zrážky dvoch svetov. Plápolajúce ohne Maudruho sú symbolom porážky jednej podoby ľudskej spoločnosti. Sú prietržou v hrádzi, ktorá mala skrotiť živelný, zdravý prúd života. Podobne ako v niektorých predchádzajúcich románoch aj tu autor stavia základy novej humanity na prírodonom základe, na zväzku muža a ženy. V láske nachádza štyridsaťročný Antonio zmysel života, ňou zapĺňa prázdna svojho, dovtedy naoko plného života v lone prírody. Láskou ospravedlňuje Antonio priestupky Námorníkovho syna pred humanistickou obžalobu starého Toussainta. I jedine svetlá stránka obávaného Maudruho je motivovaná týmto citom .
(viaz.)
Giono, Jean (bol francúzsky spisovateľ, píšuci prevažne z oblastí Provensalska. * 30.03.1895 Manosque, Francúzsko - 08.10.1970 Manosque, Francúzsko)
Reisel, Vladimír (bol slovenský básnik, prekladateľ, esejista, publicista, československý diplomat a predstaviteľ nadrealiumu. * 19.01.1919 Brodzany, Slovensko - 01.09.2007 Bratislava, Slovensko)
romány autorské
spoločenské romány
romány charakterové
romány o láske
próza
francúzska literatúra - texty
821.133.1-311.4 82-311.4 82-311.2
Spev Sveta - 1. vyd. - Bratislava Slovenský spisovateľ 1968 - 240 s. 20,5 cm - Spoločnosť priateľov krásnych kníh .
Od prvých stránok nás Giono vtiahne do svojho nezvyčajného sveta, dá nám pocítiť pulzujúci život prírody. Príroda - rieka a hora - to sú živitelia, spojenci, inšpirátori i komentátori konania autorových hrdinov. Pravda je tu zápletka, vybudovaná silným epicko-dramatickým citom, v ničom nezostávajúca za antickou tragédiou: mocné vášne, zmietajúce hrdinami, vyústia do krvavej zrážky dvoch svetov. Plápolajúce ohne Maudruho sú symbolom porážky jednej podoby ľudskej spoločnosti. Sú prietržou v hrádzi, ktorá mala skrotiť živelný, zdravý prúd života. Podobne ako v niektorých predchádzajúcich románoch aj tu autor stavia základy novej humanity na prírodonom základe, na zväzku muža a ženy. V láske nachádza štyridsaťročný Antonio zmysel života, ňou zapĺňa prázdna svojho, dovtedy naoko plného života v lone prírody. Láskou ospravedlňuje Antonio priestupky Námorníkovho syna pred humanistickou obžalobu starého Toussainta. I jedine svetlá stránka obávaného Maudruho je motivovaná týmto citom .
(viaz.)
Giono, Jean (bol francúzsky spisovateľ, píšuci prevažne z oblastí Provensalska. * 30.03.1895 Manosque, Francúzsko - 08.10.1970 Manosque, Francúzsko)
Reisel, Vladimír (bol slovenský básnik, prekladateľ, esejista, publicista, československý diplomat a predstaviteľ nadrealiumu. * 19.01.1919 Brodzany, Slovensko - 01.09.2007 Bratislava, Slovensko)
romány autorské
spoločenské romány
romány charakterové
romány o láske
próza
francúzska literatúra - texty
821.133.1-311.4 82-311.4 82-311.2