Šachový automat Robert Löhr ; [z nemeckého originálu preložila Dana Kurčáková]
Material type:
Item type | Current location | Home library | Collection | Call number | Status | Notes | Date due | Barcode | Item holds |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Krásna literatúra pre dospelých | Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko | Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko | Kúpa | B 52719 (Browse shelf) | Vyradený | 20171210 | 3946011426 | ||
Krásna literatúra pre dospelých | Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko | Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko | Kúpa | B 105494 (Browse shelf) | Available | 3946003958 |
Šachový automat Turek sa stal jednou z európskych a neskôr aj svetových senzácií osemnásteho storočia. Jeho stvoriteľom bol vynálezca, konštruktér, technik a priekopník v oblasti fonetiky Wolfgang von Kempelen, popredný vzdelanec svojej doby. Narodil sa 23. januára 1734 v Bratislave, kde žil až do roku 1786. Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde je aj pochovaný. Zastával viaceré významné úradnícke posty v Rakúsko-Uhorsku, stal sa tajomníkom a neskôr aj radcom Kráľovskej uhorskej komory v Bratislave.
Wolfgang von Kempelen zostrojil svoj šachový automat roku 1770. Práve tomuto vynálezu sa venuje debut nemeckého spisovateľa Roberta Löhra. Jeho román v podstate kopíruje skutočnosť a na jej pozadí rozvíja napínavú zápletku okolo tajomstva šachového automatu. Mal podobu figuríny Turka v životnej veľkosti, sediaceho za stolíkom so šachovnicou. Málokto z uznávaných protihráčov automat porazil. Predpokladá sa, že šlo o trik a v jeho dômyselne maskovaných útrobách bol ukrytý živý šachista malej postavy. Práve tohto možného faktu sa chopil Robert Löhr. Vo figuríne šachového automatu Turka sa skrýval malý ľudský "trpaslík" Tibor, vynikajúci šachista. Malá encyklopédia šachu z roku 1989 uvádza viaceré mená týchto utajených šachistov, z ktorých najznámejší bol rakúsky šachový majster Johann Allgaier, v knihe spomínaný ako neskorší Tiborov náhradník. Po Kempelenovej smrti predal jeho syn Karl šachový automat vynálezcovi metronomu J. N. Mälzerovi. Nakoniec skončil v Múzeu kuriozít vo Filadelfii, kde v noci 5. júla 1854
vypukol požiar a zničil ho.
Wolfgang von Kempelen bol priekopníkom nových myšlienok. Krátko po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory a ako tridsaťročného ho Mária Terézia vymenovala za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku, kde zmodernizoval banské zariadenie a zlepšil produktivitu baní. Dozeral na kolonizáciu Banátu, kde zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Riadil aj presťahovanie univerzity z Trnavy do Budína. Pre Bratislavský hrad vytvoril systém na čerpanie vody ľ čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne skonštruoval vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie. Taktiež vydal priekopnícke vedecké dielo o mechanizme ľudskej reči. Písal dokonca aj verše a drámy, hoci v týchto oblastiach sa príliš nepresadil. Bol i uznávaným maliarom a rytcom. So všetkými týmito skutočnosťami pracuje vo svojej knihe aj autor.
K dvestému výročiu úmrtia Wolfganga von Kempelena bola na Slovensku vydaná pamätná strieborná minca. Na líci mince je uprostred mincového poľa Kempelenov najznámejší vynález ľ šachový automat, doplnený ilustráciami z jeho vedeckých prác. V roku 1994 vyšla dokonca známka s jeho podobizňou. Šachový automat Turek zaujal aj slávneho Edgara Allana Poea, ktorý mu venoval spis Von Kempelen a jeho objav (Von Kempelen and His Discovery) a esej Mälzerov šachista.
There are no comments on this title.