Serenáda pre Martinu Elena Čepčeková ; Július Noge, Dušan Kállay

By: Čepčeková, Elena: 1922-1992 [aut]Contributor(s): Noge, Július: 1931-1993 [aui] | Kállay, Dušan: 1948- [ill] | Švec, Ján: 1930- [bkd] | Hykisch, Anton: 1932- [lso]Material type: TextTextLanguage: Slovak Original language: Slovak Series: Vybrané spisy Eleny ČepčekovejPublisher: Bratislava Mladé letá 1988Edition: 3. vydDescription: 125 s., 7,46 AH, čiernobiele ilustrácie v texte 21 cmISBN: (viaz.)Subject(s): Čepčeková, Elena (slovenská prozaička, poetka a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež. * 26.01.1922 Dolná Ždaňa ľ ć 06.01.1992 Bratislava, Slovensko) | Noge, Július, pseudonym Juraj Vidovenec (slovenský literárny vedec, historik a kritik, 30.1.1931 Vidiná - 3.10.1993 Bratislava) | Kállay, Dušan (slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor, pedagóg. * 19.06.1948 Bratislava, Slovensko -) | romány autorské | dievčenské romány | próza | slovenská literatúra - texty | pre čitateľov od 13 rokov | Švec, Ján (slovenský maliar, výtvarný redaktor a ilustrátor vydavateľstva Mladé letá. Autor krajinomaleb geometricky prostých tvarov a ilustrácií populárno vedeckej literatúry pre mládež. Nar. 01.02.1930 Bánovce nad Bedravou, Slovensko -) | Hykisch, Anton, pseudonymy A. Horník, Ahy, Peter Arnošt (slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež. * 23.02.1932 Banská Štiavnica, Slovensko -)Summary: Volám sa Martina Tomanová a mám šestnásť rokov. V našej rodine sa každý volá inak. Toman je môj otec, Tomanová je i moja mama Zitka, ale tá sa predtým volala Galková. A Galko je môj brat Roman. Ani neviem ako, zaľúbila som sa doňho. Mal iba o štyri roky viac ako ja, a predsa sa mi videl taký dospelý, múdry, pozorný. A kým som si ja o ňom vysnivovala, náš Romanko si príde, že sa ide ženiť, v prvom ročníku na vysokej. Teraz to už dokážem povedať jedným dychom, ale vtedy... Vtedy som vládala len plakať nad ním, nad sebou i s ním. A to bol iba začiatok. O mojej bolesti nik netušil, lebo popri tom, čo sa stalo s našou rodinou, bola moja rana úbohým škrabancom. Roman a Lena si všetky starosti poznášali k nám - a mama, otec, pomáhajte. A oni pomáhali. Najmä mama. Ostarla, zbledla, ale na seba nehľadela. A môj otec ? Vysvetlil si to zle. Neviem, či žiarlil na Romana, ale správal sa tak, až som sa hanbila. Je to čudné, že práve vtedy, keď človek potrebuje niečo posúdiť rozvážne,urobí dajakú hlúposť.
Tags from this library: No tags from this library for this title. Log in to add tags.
    Average rating: 0.0 (0 votes)
Item type Current location Home library Collection Call number Status Date due Barcode Item holds
Krásna literatúra pre deti Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko
Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko
Kúpa M 39620 (Browse shelf) Available 3946022920
Krásna literatúra pre deti Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko
Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko
Kúpa M 39621 (Browse shelf) Available 3946022921
Total holds: 0
Browsing Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko shelves, Collection: Kúpa Close shelf browser
M 39617 Monikine cesty M 39618 Monikine cesty M 39619 O jedno prosím... M 39620 Serenáda pre Martinu M 39621 Serenáda pre Martinu M 39622 Dievča z majera M 39623 Dievča z majera

Doslov: Cesta k životnému optimizmu (Július Noge). Pre čitateľov od 13 rokov.

Volám sa Martina Tomanová a mám šestnásť rokov. V našej rodine sa každý volá inak. Toman je môj otec, Tomanová je i moja mama Zitka, ale tá sa predtým volala Galková. A Galko je môj brat Roman. Ani neviem ako, zaľúbila som sa doňho. Mal iba o štyri roky viac ako ja, a predsa sa mi videl taký dospelý, múdry, pozorný. A kým som si ja o ňom vysnivovala, náš Romanko si príde, že sa ide ženiť, v prvom ročníku na vysokej. Teraz to už dokážem povedať jedným dychom, ale vtedy... Vtedy som vládala len plakať nad ním, nad sebou i s ním. A to bol iba začiatok. O mojej bolesti nik netušil, lebo popri tom, čo sa stalo s našou rodinou, bola moja rana úbohým škrabancom. Roman a Lena si všetky starosti poznášali k nám - a mama, otec, pomáhajte. A oni pomáhali. Najmä mama. Ostarla, zbledla, ale na seba nehľadela. A môj otec ? Vysvetlil si to zle. Neviem, či žiarlil na Romana, ale správal sa tak, až som sa hanbila. Je to čudné, že práve vtedy, keď človek potrebuje niečo posúdiť rozvážne,urobí dajakú hlúposť.

There are no comments on this title.

to post a comment.

Powered by Koha