Román, po prvé vydaný pred štyridsiatimi rokmi, vznikol z autorkiných zážitkov v Paríži 1906-1907. Opisuje vtedajšiu oportunistickú mdlobu socialistického hnutia, z ktorej robotnícka mládež túžila akokoľvek uniknúť, aj anarchistickými činy. Hrdinom je poľský revolučný nadšenec, zlákaní Parížom ako mestom komunardov a generálnych štrajkov. Krok za krokom tu prehľadať, ako sa voľnosť premenila v slobodu umierať od hladu a spať pod mostom, ako heslo rovnosti je usvedčovanie z klamstva fyzické a mravnej biedou más a ako absurdné je predstava bratstvo medzi vykorisťovateľov a vykorisťovaní. Obzerá sa po hnutie, ktoré by zodpovedalo jeho túžbe účtovať s buržoáziou, zapadá medzi montmartreskom hlásateľa anarchizmu, spoznáva ich povrchnosť a ideovú neplodnosť, a po zúfalo beznádejnom anarchistické výstrele dochádza k poznaniu, že nie je nádej na nápravu, kým sa nesiahne až na koreň zla, na samy podmienky kapitalistického poriadku.
There are no comments on this title.