Memento je román o narkomanoch. Táto veta hovorí síce to najdôležitejšie, ale zďaleka nie všetko. Predovšetkým nevypovedá o tom, že autor pojal svoju prózu ako svedeckú výpoveď - nie ako príbeh "o nich", ale ako "ich" príbeh. Čitateľ sa dostáva do stredu diania, do života tých, ktorí prepadli droge, pre ktoré sa stáva fetování hlavným či skôr jediným zmyslom života, ktorí sa sesouvají na šikmej ploche sebazničujúce vášne k úplnej skaze. V Memento nečítame poučenie, varovanie, výstrahy, ale prenikáme do ľudských osudov, bytostne cítime, ako málo stačí, aby sa život človeka zrútil do márneho a bezútešného živorenia. Pre autorov obraz je príznačné, že vznikol takmer pred dvadsiatimi rokmi, keď u nás problémy s drogovou závislosťou len začínali. Vtedy išlo o dielo varovné, dnes, bohužiaľ, je tomu inak. Sila románu tým nestratila na účinnosti, práve naopak.
There are no comments on this title.