Spišské tajomstvo Jožo Nižnánsky
Material type:
TextLanguage: Slovak Publisher: Bratislava Tatran 1968Edition: 3. vydDescription: 352 s. 20 cmISBN: (viaz.)Subject(s): romány autorské | historické romány | spoločenské romány | Spišský hrad (Slovensko) | Nižnánsky, Jožo (slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ, autor populárnych historických románov a povestí, * 30.08.1903 Brestovany, Slovensko ľ ć 7.03.1976 Bratislava, Slovensko) | Machaj, Vladimír (bol slovenský výtvarník s akademickým vzdelaním, z techník využíva maľbu, kresbu, grafiku aj pre známkovú tvorbu. Jeho ilustrácie detských kníh patria k tomu najlepšiemu za posledných päťdesiat rokov u nás. * 08.12.1929 Martin, Slovensko - 25.11.2016 Bratislava, Slovensko) | próza | slovenská literatúra - texty | Spišský hrad (Slovensko) | Bel, Matej (maď. Bél Mátyás, nem. Matthias Bel, lat. Matthias Belius)(bol slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Diderota. * 24.03.1684 Očová, Slovensko - 29.08.1749 Bratislava, Slovensko) | Spiš - oblasť (Slovensko) | Spiš - oblasť (Slovensko)Summary: Matej Bel, jeden z najznámejších slovenských geografov svetového mena, na potulkách Uhorskom v súvislosti so Starou Ľubovňou zaznamenal nezvyčajné udalosti, ktoré v roku 1718 vzrušili celý Spiš. Slovenský spisovateľ historických románov Jozef Nižnánsky ich majstrovsky spracoval v diele Spišské tajomstvo (1934).Summary: O čo vlastne išlo? Miestny kupec Michal Gašparek, človek s nedobrou povesťou, nečakane zahynul. Aj po smrti však trápil svoje okolie. Zjavoval sa v meste, napádal pocestných, vyhrážal sa svojej žene a podpaľoval domy. Často sa aj s kompánmi objavoval v maske vlkolaka (ľudská bytosť v podobe vlka) a požičiaval si od mešťanov a dokonca aj od starostu spišských miest Feliciána Kožanoviča veľké sumy peňazí. Veriteľom však ľubovnianske vlkolaky vracali namiesto pravých falošné mince. Sídlili v neďalekej mramorovej bani, v ktorej si zriadili veľkú peňazokazeckú dielňu. Udalosti v Starej Ľubovni zašli až tak ďaleko, že mesto listom požiadalo krakovského arcibiskupa Michala Sembecka, aby dovolil vykopať a spáliť Gašparekovu mŕtvolu. Telo Michala Gašpareka nakoniec skutočne vybrali z hrobu, sťali mu hlavu a všetko spálili na hranici. Očití svedkovia tvrdili, že z hlavy, ktorú odsekli rýľom, sa krv liala potokom...
| Item type | Current location | Home library | Collection | Call number | Status | Notes | Date due | Barcode | Item holds |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Krásna literatúra pre dospelých | Knižnica K.A. Medveckého - stará časť | Knižnica K.A. Medveckého - stará časť | Kúpa | B 3864 (Browse shelf) | Available | ||||
| Krásna literatúra pre dospelých | Knižnica K.A. Medveckého - stará časť | Knižnica K.A. Medveckého - stará časť | Kúpa | B 5305 (Browse shelf) | Vyradený | 20181010 | |||
| Krásna literatúra pre dospelých | Knižnica K.A. Medveckého - stará časť | Knižnica K.A. Medveckého - stará časť | Kúpa | B 7271 (Browse shelf) | Available | HISTORICKÝ ROMÁN | 3946028112 |
Browsing Knižnica K.A. Medveckého - stará časť shelves, Collection: Kúpa Close shelf browser
Matej Bel, jeden z najznámejších slovenských geografov svetového mena, na potulkách Uhorskom v súvislosti so Starou Ľubovňou zaznamenal nezvyčajné udalosti, ktoré v roku 1718 vzrušili celý Spiš. Slovenský spisovateľ historických románov Jozef Nižnánsky ich majstrovsky spracoval v diele Spišské tajomstvo (1934).
O čo vlastne išlo? Miestny kupec Michal Gašparek, človek s nedobrou povesťou, nečakane zahynul. Aj po smrti však trápil svoje okolie. Zjavoval sa v meste, napádal pocestných, vyhrážal sa svojej žene a podpaľoval domy. Často sa aj s kompánmi objavoval v maske vlkolaka (ľudská bytosť v podobe vlka) a požičiaval si od mešťanov a dokonca aj od starostu spišských miest Feliciána Kožanoviča veľké sumy peňazí. Veriteľom však ľubovnianske vlkolaky vracali namiesto pravých falošné mince. Sídlili v neďalekej mramorovej bani, v ktorej si zriadili veľkú peňazokazeckú dielňu. Udalosti v Starej Ľubovni zašli až tak ďaleko, že mesto listom požiadalo krakovského arcibiskupa Michala Sembecka, aby dovolil vykopať a spáliť Gašparekovu mŕtvolu. Telo Michala Gašpareka nakoniec skutočne vybrali z hrobu, sťali mu hlavu a všetko spálili na hranici. Očití svedkovia tvrdili, že z hlavy, ktorú odsekli rýľom, sa krv liala potokom...
There are no comments on this title.