Online katalóg Mestskej knižnice K. A. Medveckého v Detve

Písanie poézie si od autora vyžaduje okrem iného aj jednu dôležitú aktivitu: aby sa do veršov vkladal celý, bezozvyšku. V opačnom prípade si vnímavý čitateľ pomerne rýchlo všimne prázdne manévrovanie a predstieranie. Poézia je v takejto podobe plytká a monologická. Aj to sa stáva... Autor, ktorý sa bravúrne vyhol uvedeným komplikáciám, pretože príkladne rešpektoval požiadavku úprimnosti a vnútornej pravdy, zároveň bol pre čitateľa aj príťažlivý, už žiaľ nie je medzi nami, no my máme jedinečnú možnosť aj naďalej sprítomňovať jeho umelecký portrét prostredníctvom výberu z textov piesní Voda, čo nás drží nad vodou.

Vnútornú, prežívanú pravdu básnika a textára Jozefa Urbana počuť z hrdiel slovenských hudobných interpretov aj preto, že v porovnaní s ostatnými je výnimočná svojou priamosťou. Mnohé z jeho textov už pri vzniku stihol osud ,,klasiky" a zaradili sa ku každodenným hitom ťažko skúšaného našinca. Dovolím si tvrdiť, že ich úspech bol z veľkej časti spôsobený častým výskytom jednoduchého, ale o to čarovnejšieho slovka: láska. Z tohto pohľadu by sme mohli označiť Urbanove texty za monotematické, čo však nie je ich chybou, slabinou invencie, skôr potrebnou výsadou. Málokto si totiž s takou naliehavosťou uvedomuje nedostatok lásky v našom živote. Jej čarovnosť v textoch je v tom, že sa dokáže rovnako intenzívne prihovoriť intelektuálovi ako aj upratovačke -- krátka, stručná pieseň je chvíľkový zázrak, liek... Urban v svojich piesňach ponúka lásku, záleží iba na druhej strane či ju prijme. Ponúka ju na nefalšovaný básnický spôsob, vyberte si: láska k ľuďom, láska k peniazom, láska k sebe? Láska v refrénoch i mimo nich,

za všetky citujem aspoň ,,jednu": ,,Láska máva s tebou/ So mnou máva tiež/ S peklom spája nebo/ Čo viac od nej chceš?" (s. 30). Láska, ktorá donúti zamyslieť sa alebo rozosmeje. Smutné aj humorné príbehy, veci a vecičky života vyberané citlivým postrehom, originálne idey vtesnané do neoriginálneho, všedného sveta -- sprievodné dojmy oznamujúce, koho vlastne čítame (počúvame). Nad všetkým sa klenie prísny zmysel pre rytmus a rým. Aj to je v populárnej hudbe zriedkavosť: udať, udržať rytmus a nestratiť sa pritom vo forme a pozabudnúť význam.

Ako vidno, láska je v podaní Jozefa Urbana nástrojom, ktorým sa zmocňuje človeka. Dovoľuje mu poodhaliť tie časti duše, na ktoré nie sme osobitne pyšní, no takisto oceniť aj minimálnu náklonnosť a cit. Je to úžasné, spájať príbehy lásky s príbehom človeka aj napriek hlbokej individuálnej tragédii...

Výber z obsahu: Hodina nehy. Vráť trochu lásky medzi nás. Oči ako láska. Neplač. Mala krásne ústa. Biele miesta tiel. Zákony tiel. Výlet po duši. Posledný tanec. Zabil som úprimnosť. Srdce bije. Možno sa ti zdá. Kráľovná Mária.