Pompiliova Madona a iné prózy
Material type:
Item type | Current location | Home library | Collection | Call number | Status | Date due | Barcode | Item holds |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Krásna literatúra pre dospelých | Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko | Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko | Kúpa | B 38014 (Browse shelf) | Available | 3946007954 |
Doslov autora.
Pompílio bol starý lazar ktorý každý deň sedel a žobral pred chrámom Santa Maria Maggiore v Esquilíne. Sedával tam niekoľko desaťročí, ale nikdy sa mu nesplnilo jeho prianie, dostať sa dnu a pokloniť sa Madone pred oltárom. Keďže bol beznohý, sám sa do chrámu dostať nemohol a zvykol prosiť otca Bernarda o to, aby ho aspoň na chvíľu zaniesol dnu, ale ten mu túto službu vždy odmietol.
Na Kvetnú nedeľu napadne Pompília, že ak sa v tento deň dostane k Madone a poprosí o pomoc, narastú mu nové nohy. Rozhodne sa preto obetovať celé štyri líry z denného zárobku aby ho otec Bernardo zaniesol do chrámu. V noci sa stal zázrak, Pompíliovi narástlo dvoje zdravých nôh a s Madonou odišiel na ďalekú púť. Ráno keď sa otec Bernardo vrátil do chrámu, našiel Pompília na dlážke mŕtveho.
Autor ukazuje život vojnovej obete, žobráka Pompília, ktorý bol vykorisťovaný svojimi príbuznými. Nestarali sa oňho, ráno ho odviezli pred chrám, večer ho priviezli naspäť a žili z peňazí ktoré vyžobral. Napriek svojmu stavu bol Pompílio dobrosrdečný a milý po celý rok, prihováral sa okoloidúcim a až potom dostával peniaze, aj to nie vždy. Narozdiel od neho ostatní obyvatelia Ríma, ktorý boli zdraví a nemali dôvod na mrzutosť, boli priateľský akurát tak na Kvetnú nedeľu keď boli spriaznení s dobrými duchmi.
There are no comments on this title.