Pompiliova Madona a iné prózy

By: Hrušovský, Ján: 1892-1975 [aut]Contributor(s): Alexy, Janko: 1894-1970 [ill]Material type: TextTextLanguage: Slovak Publisher: Bratislava Slovenský spisovateľ 1956Edition: 1. vydDescription: 206 s. 20,5 cmISBN: (viaz.)Subject(s): novely autorské | spoločenské novely | vojnové novely | psychologické novely | Hrušovský, Ján, pseudonymy Arctur, Karol Egreš a i. (slovenský prozaik medzivojnového obdobia, novinár, esejista, prekladateľ. Nar. 04.02.1892 Nové Mesto nad Váhom - 07.03.1975 Bratislava, Slovensko) | Alexy, Janko (slovenský spisovateľ, maliar a publicista. Nar. 25.01.1894 Liptovský Mikuláš, Slovensko - 22.09.1970 Bratislava, Slovensko) | Rím (Taliansko) | vojnoví veteráni | expresionistické dielo | próza | slovenská literatúra - texty | Rím (Taliansko)Summary: Pompílio bol starý lazar ktorý každý deň sedel a žobral pred chrámom Santa Maria Maggiore v Esquilíne. Sedával tam niekoľko desaťročí, ale nikdy sa mu nesplnilo jeho prianie, dostať sa dnu a pokloniť sa Madone pred oltárom. Keďže bol beznohý, sám sa do chrámu dostať nemohol a zvykol prosiť otca Bernarda o to, aby ho aspoň na chvíľu zaniesol dnu, ale ten mu túto službu vždy odmietol.Summary: Na Kvetnú nedeľu napadne Pompília, že ak sa v tento deň dostane k Madone a poprosí o pomoc, narastú mu nové nohy. Rozhodne sa preto obetovať celé štyri líry z denného zárobku aby ho otec Bernardo zaniesol do chrámu. V noci sa stal zázrak, Pompíliovi narástlo dvoje zdravých nôh a s Madonou odišiel na ďalekú púť. Ráno keď sa otec Bernardo vrátil do chrámu, našiel Pompília na dlážke mŕtveho.Summary: Autor ukazuje život vojnovej obete, žobráka Pompília, ktorý bol vykorisťovaný svojimi príbuznými. Nestarali sa oňho, ráno ho odviezli pred chrám, večer ho priviezli naspäť a žili z peňazí ktoré vyžobral. Napriek svojmu stavu bol Pompílio dobrosrdečný a milý po celý rok, prihováral sa okoloidúcim a až potom dostával peniaze, aj to nie vždy. Narozdiel od neho ostatní obyvatelia Ríma, ktorý boli zdraví a nemali dôvod na mrzutosť, boli priateľský akurát tak na Kvetnú nedeľu keď boli spriaznení s dobrými duchmi.
Tags from this library: No tags from this library for this title. Log in to add tags.
    Average rating: 0.0 (0 votes)
Item type Current location Home library Collection Call number Status Date due Barcode Item holds
Krásna literatúra pre dospelých Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko
Knižnica K.A. Medveckého - sídlisko
Kúpa B 38014 (Browse shelf) Available 3946007954
Total holds: 0

Doslov autora.

Pompílio bol starý lazar ktorý každý deň sedel a žobral pred chrámom Santa Maria Maggiore v Esquilíne. Sedával tam niekoľko desaťročí, ale nikdy sa mu nesplnilo jeho prianie, dostať sa dnu a pokloniť sa Madone pred oltárom. Keďže bol beznohý, sám sa do chrámu dostať nemohol a zvykol prosiť otca Bernarda o to, aby ho aspoň na chvíľu zaniesol dnu, ale ten mu túto službu vždy odmietol.

Na Kvetnú nedeľu napadne Pompília, že ak sa v tento deň dostane k Madone a poprosí o pomoc, narastú mu nové nohy. Rozhodne sa preto obetovať celé štyri líry z denného zárobku aby ho otec Bernardo zaniesol do chrámu. V noci sa stal zázrak, Pompíliovi narástlo dvoje zdravých nôh a s Madonou odišiel na ďalekú púť. Ráno keď sa otec Bernardo vrátil do chrámu, našiel Pompília na dlážke mŕtveho.

Autor ukazuje život vojnovej obete, žobráka Pompília, ktorý bol vykorisťovaný svojimi príbuznými. Nestarali sa oňho, ráno ho odviezli pred chrám, večer ho priviezli naspäť a žili z peňazí ktoré vyžobral. Napriek svojmu stavu bol Pompílio dobrosrdečný a milý po celý rok, prihováral sa okoloidúcim a až potom dostával peniaze, aj to nie vždy. Narozdiel od neho ostatní obyvatelia Ríma, ktorý boli zdraví a nemali dôvod na mrzutosť, boli priateľský akurát tak na Kvetnú nedeľu keď boli spriaznení s dobrými duchmi.

There are no comments on this title.

to post a comment.

Powered by Koha