Hviezdoslav, Pavol Országh, 1849-1921
Žalmy a hymny Pavol Dobšinský - 1. vyd. - Liptovský Mikuláš Tranoscius 1996 - 84 s. 21 cm - Klub čitateľov Tranoscia .
Výber z obsahu: Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metodeja. Žalm žaloby. Prosba. Hviezdnaté nebo. Hymn jarný. Žalm života.
Žalm 98: "Spievajte Hospodinu pieseň novúů" Zazvuč, varyto moje, ó, splesaj zbožným naladením, čo v strunách rozkošného chováš, zlúč v chorál veleby; ako škovrán cez svitania hmly zárivý na prestol, ó, vznes orličím krídlom i ty žalm slávy nad oblač! Kde východ rodí sa tajmo z vetvíc vysokej polnoci prv skvetom ľalie, v okamžení však i skvúcim ovocím; kde dňa vyviera studeň zo skalísk temnej budúcnosti, by údolím tieňa roztiekla sa opäť ligotným potokom; skiaď svetlo vyletáva kŕdľom holubíc bez počtu, každá v ružovom zobáčku nesúc ratolesť víťazstva; kde perlia sa kropaje rosy na čelách anjelských, by, akonáhle pokynie Jeho dych, s žehnaťbou spŕchali; kde farbený býva rumenec a tkatá osnova života, skiaď dúha na mraky, zeleň driekom zeme býva prevesená; kde všetkého zárod i národ, vzniku i trvania tajomstvo, kde zákon vševládny dlie, milosť plaje nad zákonom; kam smeruje peruť vďaky, neresť slzavé túži, bolesť privoláva, kam pokazujú vrcholy hôr, človeka temeno; kam nesú sa duše dobrých, dym kvetín vonný, sfér hudba nebeských, vlna podskakuje morská, roj hviezd sa ubiera: ta, ó, ta vyleť, duchu môj, i ty, stačia-li perute, neoslepí-li ťa jas, hlas tvoj neumrie-li, ta vznes sa, duchu môj, povyšiň sa k pocte zapálený čo svieca oltára, pochodeň čo slávnostná, a podnož kde trónu, na ňomž veliký kraľuje Hospodin: tam obeť zažni srdca, pokory zlož poklonu! Ty ale, Duchu svätý, duchu, ktorý na Horeba kre skvitols+ vatry ružou a ohňostĺpom kráčal si na púšti, ktorý Izaiáša zrak zostrils+ videním prorockým, že prezrel závoj časov, noc vyrkol zhuby, deň stvrdil spasenia, ktorý obživoval si nadšenia prúdom pieseň Dávidovu, že niesla sa oblohou jak svitu papršlek, ktorý nad Jordánom zastals+ v letku, jatý zaľúbením, a znamením triumfu sa skrížil nad cestou k Damasku, ktorý v deň päťdesiaty z neba privanuls+ švihom povíchrice a v chrám osvetlil si dom, v túžbach kde sedeli: Ty, ó, duchu plamenný, prosím, ráč vzhliadnuť i na mňa, nech srdce preborí všednosť, myseľ vzplá vysoko, abych, včuľ krehká byľ, zmocnel horlivý pre výkon, znal, čo kážeš, vymluviť zdarné k chvále Najvyššieho! - Lež vstaň, národe môj, i ty, zodviž sa z nízkych, kamenných sedadiel, vstaň, rušajme z tmy dolín všetci veselé na hory! Oblečte rúcha sviatočné, k obetiam jak zástup valil sa praotcov, pod prápormi viery hrňte sa púťami; ktorí umelí ste v slove slávy: poďte, kazatelia, tam z výšin rozostrite reč v zápale cez obzor; ktorí zmysly zdravé zachovali ste, srdce bez úhony, ste pravdy vyznavačmi, zrady nevedomí, i odetí ste brnením rázu, čo skala pevní vôľou, udatní v nesnádzach: zdvihnite truhlu úmluvy a v húfoch stúpajte; ktorým známa je prelesť súzvuku, dar daný piesne z ríše nebeštianstva: osnujte hudbu k pochodu, narazte nový spev; ktorí obraciate hrudu zemskú dobrej vždy plní nádeje, ozdobiac styk k podpore staroby, povzdych svoj pripojte; družina chalúp, pospeš, ty pod chvojkou studu, ty v čistoty veniečkoch, nech horí obličaj váš stešený jak stužka červcová; vy, čo pasiete stáda, jak zasvitne deň, až kým nezašiel počerné za hole, vy fujaru prineste zas i dúčeľ gajdice; pôjmite, matky bedlivé, v ruch ten sviatku vnímavú i detvu: nech utkvie jej do konca v pamäti, čo hnulo národom; poďte všetci ku Tatre, ona Sionom dnes, kameňom uholným, množstvo oltárov tam vznešených k vatrám pohotove, kliesnite lesy vôkol, vrhajte v plameň i s vonnou živicou, nech sála jazykami bez počtu po nebies baldachýn, a jak unáša sa plam, oslavou za ním skríknite zakaždým, zaspievajme znova a znova horlením chrámovým! Zasluhuje toho Hospodin, Boh náš, v miere zvrchovanej, bár slncom, národe, vzplaješ, iskra len povďaky. Však pred tisíckou rokov, keď ešte blúdivé mrákoty zrak clonili ľudstvu, ďas králil pohanský, keď ako ľúta zver vôkol národ s národom ruval sa o lúpež, hord zbesilých hajná krv zbitých lokali, keď i znamenie spásy sväté žreci ziskožraví v bič spletali rabstva, skúvali v okovy,
8071401013 (viaz.)
Hviezdoslav, Pavol Országh (slovenský básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu. * 2.2.1849 Vyšný Kubín, Slovensko - 8.11.1921 Dolný Kubín, Slovensko)
Metod - Svätý Metod (grécky mních, spisovateľ, prekladateľ, právnik, prvý arcibiskup na území Slovenska, pápežský legát, misionár a svätec. Slovanský vierozvestca a učiteľ. * okolo 815, Solún, Byzantská ríša - 06.04. 885 Veľká Morava, Česko)
Konštantín Filozof - sv. Cyril, tesne pred smrťou asi prijal rehoľné meno Cyril (byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metod. * 827 Solún, Grécko - 14.02.869 Rím, Taliansko)
básne autorské
hymny
balady
lyrické básne
poézia
slovenská literatúra - texty
821.162.4-1
Žalmy a hymny Pavol Dobšinský - 1. vyd. - Liptovský Mikuláš Tranoscius 1996 - 84 s. 21 cm - Klub čitateľov Tranoscia .
Výber z obsahu: Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metodeja. Žalm žaloby. Prosba. Hviezdnaté nebo. Hymn jarný. Žalm života.
Žalm 98: "Spievajte Hospodinu pieseň novúů" Zazvuč, varyto moje, ó, splesaj zbožným naladením, čo v strunách rozkošného chováš, zlúč v chorál veleby; ako škovrán cez svitania hmly zárivý na prestol, ó, vznes orličím krídlom i ty žalm slávy nad oblač! Kde východ rodí sa tajmo z vetvíc vysokej polnoci prv skvetom ľalie, v okamžení však i skvúcim ovocím; kde dňa vyviera studeň zo skalísk temnej budúcnosti, by údolím tieňa roztiekla sa opäť ligotným potokom; skiaď svetlo vyletáva kŕdľom holubíc bez počtu, každá v ružovom zobáčku nesúc ratolesť víťazstva; kde perlia sa kropaje rosy na čelách anjelských, by, akonáhle pokynie Jeho dych, s žehnaťbou spŕchali; kde farbený býva rumenec a tkatá osnova života, skiaď dúha na mraky, zeleň driekom zeme býva prevesená; kde všetkého zárod i národ, vzniku i trvania tajomstvo, kde zákon vševládny dlie, milosť plaje nad zákonom; kam smeruje peruť vďaky, neresť slzavé túži, bolesť privoláva, kam pokazujú vrcholy hôr, človeka temeno; kam nesú sa duše dobrých, dym kvetín vonný, sfér hudba nebeských, vlna podskakuje morská, roj hviezd sa ubiera: ta, ó, ta vyleť, duchu môj, i ty, stačia-li perute, neoslepí-li ťa jas, hlas tvoj neumrie-li, ta vznes sa, duchu môj, povyšiň sa k pocte zapálený čo svieca oltára, pochodeň čo slávnostná, a podnož kde trónu, na ňomž veliký kraľuje Hospodin: tam obeť zažni srdca, pokory zlož poklonu! Ty ale, Duchu svätý, duchu, ktorý na Horeba kre skvitols+ vatry ružou a ohňostĺpom kráčal si na púšti, ktorý Izaiáša zrak zostrils+ videním prorockým, že prezrel závoj časov, noc vyrkol zhuby, deň stvrdil spasenia, ktorý obživoval si nadšenia prúdom pieseň Dávidovu, že niesla sa oblohou jak svitu papršlek, ktorý nad Jordánom zastals+ v letku, jatý zaľúbením, a znamením triumfu sa skrížil nad cestou k Damasku, ktorý v deň päťdesiaty z neba privanuls+ švihom povíchrice a v chrám osvetlil si dom, v túžbach kde sedeli: Ty, ó, duchu plamenný, prosím, ráč vzhliadnuť i na mňa, nech srdce preborí všednosť, myseľ vzplá vysoko, abych, včuľ krehká byľ, zmocnel horlivý pre výkon, znal, čo kážeš, vymluviť zdarné k chvále Najvyššieho! - Lež vstaň, národe môj, i ty, zodviž sa z nízkych, kamenných sedadiel, vstaň, rušajme z tmy dolín všetci veselé na hory! Oblečte rúcha sviatočné, k obetiam jak zástup valil sa praotcov, pod prápormi viery hrňte sa púťami; ktorí umelí ste v slove slávy: poďte, kazatelia, tam z výšin rozostrite reč v zápale cez obzor; ktorí zmysly zdravé zachovali ste, srdce bez úhony, ste pravdy vyznavačmi, zrady nevedomí, i odetí ste brnením rázu, čo skala pevní vôľou, udatní v nesnádzach: zdvihnite truhlu úmluvy a v húfoch stúpajte; ktorým známa je prelesť súzvuku, dar daný piesne z ríše nebeštianstva: osnujte hudbu k pochodu, narazte nový spev; ktorí obraciate hrudu zemskú dobrej vždy plní nádeje, ozdobiac styk k podpore staroby, povzdych svoj pripojte; družina chalúp, pospeš, ty pod chvojkou studu, ty v čistoty veniečkoch, nech horí obličaj váš stešený jak stužka červcová; vy, čo pasiete stáda, jak zasvitne deň, až kým nezašiel počerné za hole, vy fujaru prineste zas i dúčeľ gajdice; pôjmite, matky bedlivé, v ruch ten sviatku vnímavú i detvu: nech utkvie jej do konca v pamäti, čo hnulo národom; poďte všetci ku Tatre, ona Sionom dnes, kameňom uholným, množstvo oltárov tam vznešených k vatrám pohotove, kliesnite lesy vôkol, vrhajte v plameň i s vonnou živicou, nech sála jazykami bez počtu po nebies baldachýn, a jak unáša sa plam, oslavou za ním skríknite zakaždým, zaspievajme znova a znova horlením chrámovým! Zasluhuje toho Hospodin, Boh náš, v miere zvrchovanej, bár slncom, národe, vzplaješ, iskra len povďaky. Však pred tisíckou rokov, keď ešte blúdivé mrákoty zrak clonili ľudstvu, ďas králil pohanský, keď ako ľúta zver vôkol národ s národom ruval sa o lúpež, hord zbesilých hajná krv zbitých lokali, keď i znamenie spásy sväté žreci ziskožraví v bič spletali rabstva, skúvali v okovy,
8071401013 (viaz.)
Hviezdoslav, Pavol Országh (slovenský básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu. * 2.2.1849 Vyšný Kubín, Slovensko - 8.11.1921 Dolný Kubín, Slovensko)
Metod - Svätý Metod (grécky mních, spisovateľ, prekladateľ, právnik, prvý arcibiskup na území Slovenska, pápežský legát, misionár a svätec. Slovanský vierozvestca a učiteľ. * okolo 815, Solún, Byzantská ríša - 06.04. 885 Veľká Morava, Česko)
Konštantín Filozof - sv. Cyril, tesne pred smrťou asi prijal rehoľné meno Cyril (byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metod. * 827 Solún, Grécko - 14.02.869 Rím, Taliansko)
básne autorské
hymny
balady
lyrické básne
poézia
slovenská literatúra - texty
821.162.4-1