Online katalóg Mestskej knižnice K. A. Medveckého v Detve

Žalm 98: "Spievajte Hospodinu pieseň novúů"

Zazvuč, varyto moje, ó, splesaj zbožným naladením,

čo v strunách rozkošného chováš, zlúč v chorál veleby;

ako škovrán cez svitania hmly zárivý na prestol,

ó, vznes orličím krídlom i ty žalm slávy nad oblač!

Kde východ rodí sa tajmo z vetvíc vysokej polnoci

prv skvetom ľalie, v okamžení však i skvúcim ovocím;

kde dňa vyviera studeň zo skalísk temnej budúcnosti,

by údolím tieňa roztiekla sa opäť ligotným potokom;

skiaď svetlo vyletáva kŕdľom holubíc bez počtu,

každá v ružovom zobáčku nesúc ratolesť víťazstva;

kde perlia sa kropaje rosy na čelách anjelských,

by, akonáhle pokynie Jeho dych, s žehnaťbou spŕchali;

kde farbený býva rumenec a tkatá osnova života,

skiaď dúha na mraky, zeleň driekom zeme býva prevesená;

kde všetkého zárod i národ, vzniku i trvania tajomstvo,

kde zákon vševládny dlie, milosť plaje nad zákonom;

kam smeruje peruť vďaky, neresť slzavé túži, bolesť privoláva,

kam pokazujú vrcholy hôr, človeka temeno;

kam nesú sa duše dobrých, dym kvetín vonný, sfér hudba nebeských,

vlna podskakuje morská, roj hviezd sa ubiera:

ta, ó, ta vyleť, duchu môj, i ty, stačia-li perute,

neoslepí-li ťa jas, hlas tvoj neumrie-li,

ta vznes sa, duchu môj, povyšiň sa k pocte zapálený

čo svieca oltára, pochodeň čo slávnostná,

a podnož kde trónu, na ňomž veliký kraľuje Hospodin:

tam obeť zažni srdca, pokory zlož poklonu!

Ty ale, Duchu svätý, duchu, ktorý na Horeba

kre skvitols+ vatry ružou a ohňostĺpom kráčal si na púšti,

ktorý Izaiáša zrak zostrils+ videním prorockým,

že prezrel závoj časov, noc vyrkol zhuby, deň stvrdil spasenia,

ktorý obživoval si nadšenia prúdom pieseň Dávidovu,

že niesla sa oblohou jak svitu papršlek,

ktorý nad Jordánom zastals+ v letku, jatý zaľúbením,

a znamením triumfu sa skrížil nad cestou k Damasku,

ktorý v deň päťdesiaty z neba privanuls+ švihom povíchrice

a v chrám osvetlil si dom, v túžbach kde sedeli:

Ty, ó, duchu plamenný, prosím, ráč vzhliadnuť i na mňa,

nech srdce preborí všednosť, myseľ vzplá vysoko,

abych, včuľ krehká byľ, zmocnel horlivý pre výkon,

znal, čo kážeš, vymluviť zdarné k chvále Najvyššieho!

- Lež vstaň, národe môj, i ty, zodviž sa z nízkych, kamenných sedadiel,

vstaň, rušajme z tmy dolín všetci veselé na hory!

Oblečte rúcha sviatočné, k obetiam jak zástup valil sa praotcov,

pod prápormi viery hrňte sa púťami;

ktorí umelí ste v slove slávy: poďte, kazatelia,

tam z výšin rozostrite reč v zápale cez obzor;

ktorí zmysly zdravé zachovali ste, srdce bez úhony,

ste pravdy vyznavačmi, zrady nevedomí,

i odetí ste brnením rázu, čo skala pevní vôľou, udatní v nesnádzach:

zdvihnite truhlu úmluvy a v húfoch stúpajte;

ktorým známa je prelesť súzvuku, dar daný piesne z ríše nebeštianstva:

osnujte hudbu k pochodu, narazte nový spev;

ktorí obraciate hrudu zemskú dobrej vždy plní nádeje,

ozdobiac styk k podpore staroby, povzdych svoj pripojte;

družina chalúp, pospeš, ty pod chvojkou studu, ty v čistoty veniečkoch,

nech horí obličaj váš stešený jak stužka červcová;

vy, čo pasiete stáda, jak zasvitne deň, až kým nezašiel počerné za hole,

vy fujaru prineste zas i dúčeľ gajdice;

pôjmite, matky bedlivé, v ruch ten sviatku vnímavú i detvu:

nech utkvie jej do konca v pamäti, čo hnulo národom;

poďte všetci ku Tatre, ona Sionom dnes, kameňom uholným,

množstvo oltárov tam vznešených k vatrám pohotove,

kliesnite lesy vôkol, vrhajte v plameň i s vonnou živicou,

nech sála jazykami bez počtu po nebies baldachýn,

a jak unáša sa plam, oslavou za ním skríknite zakaždým,

zaspievajme znova a znova horlením chrámovým!

Zasluhuje toho Hospodin, Boh náš, v miere zvrchovanej,

bár slncom, národe, vzplaješ, iskra len povďaky.

Však pred tisíckou rokov, keď ešte blúdivé mrákoty

zrak clonili ľudstvu, ďas králil pohanský,

keď ako ľúta zver vôkol národ s národom ruval sa o lúpež,

hord zbesilých hajná krv zbitých lokali,

keď i znamenie spásy sväté žreci ziskožraví

v bič spletali rabstva, skúvali v okovy,

Výber z obsahu: Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metodeja. Žalm žaloby. Prosba. Hviezdnaté nebo. Hymn jarný. Žalm života.